Ako využiť šancu pre Slováka

"ŠANCA PRE KAŽDÉHO. Milión za desať korún," pouličný predavač lósov lákal nádejných výhercov. Na moje počudovanie si nikto nechcel kúpiť za desať korún milión. Nevytvárali sa žiadne rady a žiadna nákupná horúčka nepostihla obyvateľov. Dnes sa už všeličo vymieňa. Aj marka za korunu v tom istom pomere.

"Prosím si za desať korún ten váš milión," bojazlivo som poprosil predavača lósov.

"Čo to vravíš? Najprv si kúp lós, a potom možno aj vyhráš."

"Ale ty si vravel..."

"Máš prachy? Ak nie tak odpáľ a neotravuj," otočil sa ku mne chrbtom a ďalej vykrikoval tú svoju šancu pre každého.

Nestrácal som nádej a snoril som ďalej po lákavej šanci. Kúpil som si noviny a v peňaženke som hľadal výhernú kombináciu dvadsaťkorunáčky, ktorú by som mohol vymeniť za dvadsať mariek. Od začiatku tejto súťaže sa mi nedarilo a dnes som sa už naštval. Zaumienil som si, že musím stoj čo stoj vyhrať. Vošiel som do najbližšej predajne, aby som vymenil dvadsaťkorunáčky za ďalšie dvadsaťkorunáčky. Prekvapený mäsiar sa divil, na čo to potrebujem. Povedal som mu, že ak mi ich vymení, tak mu to potom poviem. Pousmial sa nad mojou túžbou vyhrať a poradil mi, aby som si našiel nejaký výhodnejší džob. Prešiel som takto ešte viacero predajní, až sa mi to na moje počudovanie podarilo a natrafil som na výhernú kombináciu.

"Mám to!" vtrhol som radostným výkrikom do redakcie.

"Čo to máte?" prekvapene na mňa pozerali na sekretariáte.

"No predsa dvadsaťkorunáčku, ktorá vyhráva."

"Ukážte."

"Prosím. Dnes som ju celý deň zháňal."

"Tak vám teda blahoželáme. S vašim súhlasom vám položím pár otázok," to sa ma už ujal elegantný štíhly pánko v slušnom obleku a papučiach.

"Ako sa voláte?"

"Janko Hraško."

"Ako tá postavička z rozprávky. Ale teraz vážne, kde pracujete?"

"Som nezamestnaný," odpovedal som na jednu otázku za druhou a druhým uchom som počúval, čo sa odohráva na sekretariáte. Tam nejaká panička telefonovala a chystala sa do pôrodnice. Pri odchode som všetkým poďakoval a lúčil som sa s tým, že by som chcel s nimi takto častejšie spolupracovať. Samozrejme som nádejnej mamičke zaželal veľa zdaru v nemocnici. Prekvapene sa na mňa pozrela, pričom si vymenila začudované pohľady s tým milým pánom, ktorý obohatil moju peňaženku.

Hneď sa mi ľahšie kráčalo po preplnených mestských uličkách. Nevedel som, čo mám robiť s markami, a tak som si ich zašiel vymeniť do banky. V pokladni bola milá slečinka v minisukni a mal som ju chuť pozvať na kávičku. Bol som však príliš plachý, tak som len sníval o pekných žienkach, ktoré ma obklopovali. Miesto toho som zašiel na bryndzové halušky. Sám.

Dnes som mal svoj šťastný deň. Využil som svoju šancu. Bodaj by ich bolo viac! Kráčal som po meste a čítal reklamné tabule. Každá firma tu ponúkala svoj výrobok ako novú šancu pre spotrebiteľa. Koľko tých šancí tu už bolo! Nedávno to bola ŠANCA PRE SLOVENSKO pod garanciou vépáenky a dnes zas Mečiara. Bodaj (budaj) by mali pravdu.

Ernest Klotton