Nekrológ

15.07.2015

Otec, dedko, pradedko

Narodil sa v zimný deň vo februári 1923 v malebnej dedinke pri Váhu v Šintave. Mal tri sestry a dvoch bratov. V detstve žil v skromných podmienkach a jeho pot sa miešal s dobytkom v maštali a pri práci na poli a vinohrade. Jeho telo mocnelo a bol to veru švárny šuhaj, za ktorým sa nejedna dievčina obzrela.

Život na dedine bol vtedy tvrdý, ale mal aj svoje radovánky a mládež vyrastala pod taktovkou šintavského farára a učiteľa. Viedli ich k láske k Bohu, rodičom a k svojim blížnym. Učili ich poznávať svet a milovať divadlo.

Hrala v ňom aj jeho sestra Rózka a modrooká dievčina Mariška, ktorá si získala jeho srdce a práve s ňou hrával v šintavskom divadle poväčšinou hlavné postavy.

Okrem divadla zbožňoval spev a tanec. Na tanečných zábavách povykrúcal množstvo dievčin. Horšie to bolo v susedných dedinách na zábave. Tu si domáci mládenci strážili svoje devy. Stalo sa mu aj to, že mu raz po potýčke vyzliekli nohavice a len v spodkoch sa poza humná potajme vracal domov.

Obchodníckemu remeslu sa vyučil v Seredi u tamojšieho Žida. Bola to pre neho dobrá škola, kde sa naučil poznávať látky a precíznemu poriadku v obchode a aj v sklade, kde malo všetko svoje miesto a bolo rad za radom poukladané.

Po druhej svetovej vojne si konečne povedal svoje áno so svojou veľkou láskou Mariškou a založili si rodinu. Prvá sa im narodila dcéra Antónia a po nej Evička a Marián. Keď sa im narodil syn Ernest - to akože moja maličkosť, tak ma nevedel oslovovať, keďže bol sám Ernestom a začali ma volať Eťo. Po predčasnej smrti Evičky prišli na svet modrooké dievčatká Danka a Janka.

Z rodnej Šintavy sa po narodení dvoch starších dcér presťahovali do Bratislavy a tu si našiel prácu v sklade. V jeho živote mu bola veľkou oporou naša mama, ktorá mala veľmi dobré organizačné schopnosti. Po príchode do Bratislavy bola síce najprv prekvapená, že aj tu tečie Váh a je oveľa väčší než v Šintave.

Veľmi rýchlo sa však zorientovala a svojou komunikatívnou povahou si našla množstvo známych na najrozličnejších postoch a dokázala vybaviť aj zdanlivo nemožné. Otec sa niekedy aj hneval, že stále niečo vybavuje a kamsi len behá.

Spomínam si s láskou na rodinné oslavy, kde sa pilo dobré vínko a rozvoniavalo to rôznymi dobrotami. Jedna pieseň tu striedala druhú a neraz sa aj tancovalo. Mnohí si iste pamätáte šintavské svadby a na nich nášho otca, ako veľkého tanečníka, ktorého nohy rezko tancovali na tanečnú nôtu.

Zlom v jeho živote nastal pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi, keď v jedno skoré jesenné ráno zomrela jeho milovaná manželka, naša mama, babka so slovami: Panenka Mária pomôž mi prosím a odovzdala svoju dušu Bohu.

Dlhé roky si nevedel predstaviť život bez nej a beznádejne blúdil po dome a záhrade. A práve v záhrade našiel nové potešenie a začal pestovať skalku, ktorú zbožňovala naša mama.

Potešením mu boli aj jeho vnúčatá Michal, Mária, Katka a Andrej, Deti našej najstaršej sestry Tonky. K Mariánovmu synovi Adamovi si hľadal dlhšie cestu, ale napokon ich puto bolo o to silnejšie. Vnuk Félix mu bol tiež iskrou v živote a to je syn mladšej sestry Danky. Nuž a moje deti Bartosz, Samuel a Miško mu takisto priniesli vánok do života. Pravnúčatá radšej už nebudem menovať.

V posledných rokoch bol nášmu otcovi veľkou oporou vnuk Ondro, ktorý mu pomáhal v domácnosti a vedel mu aj dohovoriť. Varili si spolu a Ondro mal pod kontrolou jeho zdravotný stav.

Otec mal rád poriadok a v skrini má poukladané veci v komínkoch, ako bažanti na vojne. Doklady, účtovné bločky sú taktiež vzorne poukladané, ako aj jeho lieky.

Bolo fajn, že sme bývali pokope s otcom a to Danka s rodinou, Andrej so svojou ženuškou a ja so svojou rodinou. Spomínam si, ako otec otváral svoje kuchynské okno, aby počul čo sa deje u mňa doma.

Túto Veľkú noc už nevládal chodiť a po prvý krát už nešiel šibať a bolo mu to ľúto. Tradície sa dodržiavali a na Vianoce spolu so zaťom Belom pripravoval každý rok štedrú večeru a jeho špecialitou bol zemiakový šalát.

Svoju poslednú pesničku si zaspieval s opatrovateľkou Zuzkou. Posledné pohladenie sme si navzájom dali, keď sme ho so švagrom Belom uložili spať a zaželali mu dobrú noc.

Dodýchal v tú letnú noc v spánku s nádejou na večné spasenie a stretnutie s milovanou manželkou Mariškou.

My tvoje deti, vnuci a pravnuci sme pokračovaním tvojho života. Ďakujeme ti za život, ktorý si nám daroval otec, dedko, pradedko.

Ernest Klotton

jQuery Tlačítko na začiatok by William from Wpromotions.eu
Vytvorte si webové stránky zdarma!