Republika Kohútovo
Nikto mi nevie povedať, kde sa nachádza Republika Kohútovo, ale všade o nej počuť a každý o nej rozpráva. Takže ju už poznám tak, ako by som v nej od dávna žil. Dejú sa v nej čudesné veci a človek by neveril, že je to možné. Ľudia tu väčšinou strácajú pamäť a veria len tomu, čo im momentálne hovorí jej vodca.
Ten sa už po štvrtý raz stáva premiérom tejto republiky. Na jedno volebné obdobie ho porazil taký krikľúň, taký niktoš, že Fibelovi sa len ťažko vyslovuje jeho meno. Matelko. Ten len využil náladu v krajine, keď ich pobúrila vražda novinára a jeho snúbenice. Zároveň sa odhaľovali korupčné kauzy a pod tlakom verejnej mienky musel Fibel odstúpiť a na premiérskom poste ho nahradil vždy poslušný spolustranník Pecil, ktorý už takto v minulosti nahradil viacerých ministrov a dokonca predsedal aj najvyššiemu zákonodarnému orgánu v tejto krajine. Bol stopercentne spoľahlivý.
Keď Matelko prevzal moc v krajine, tak sa stalo to, čo by Fibel nikdy nečakal. Pecil sa aj s ďalšími spolustranníkmi odčlenil od Fibelovej strany a založil si svoju stranu. Vo verejnosti sa však pošuškáva, že to bol riadený odchod, aby si udržali priazeň voličov. Veď tieto dve strany si boli navlas podobné vo svojej politickej orientácii.
Teraz Fibel ukázal všetkým, ako sa v krajine vyhrávajú parlamentné voľby. Áno, zmenil rétoriku. Podrobne mapoval nálady v krajine a ako vždy začal hovoriť len to, čo ľudia chceli počuť. Bol navonok sociálny a aj krajne pravicový. Šíril okolo seba nenávisť a rozdeľoval spoločnosť. Manipuloval s tajnými dokumentmi a vyhrážal sa policajtom, prokurátorom a sudcom. Kde sa dalo tam očierňoval prezidentku. Dav mu tlieskal a skandoval to, čo mu našepkával.
Prezidentka Čalíková poverila Fibela zostavením vládnej koalície. A div sa svete Pecil je opäť späť a s úsmevom podáva ruku Fibelovi a ešte ďalšiemu koaličnému partnerovi Dakajovi.
Ministri tejto Fibelovej vlády ešte ani nevkročili do svojich ministerských kancelárií a už začali s personálnymi čistkami. Majú na to podľa nich morálne právo a musia sa obklopiť ľuďmi, ktorým môžu dôverovať. Najhorlivejší z nich je minister vnútra Šuchaj Emil. Mení policajného prezidenta a ďalších vyšetrovateľov, ktorí odhaľovali korupčné kauzy predchádzajúcej Fibelovej vlády. Treba ich navždy odstaviť, aby sa v budúcnosti už niečo podobné neopakovalo.
Fibel je mimoriadne spokojný. Však ani on by to lepšie nespravil. So širokým úsmevom navštevuje jednotlivé ministerstvá a bratsky sa potľapkáva s novými ministrami. Nezabudne pri tom na novinárov a odkazuje im, že pokiaľ nebudú písať a informovať o jeho vláde podľa jeho predstáv, tak nebude s nimi komunikovať. Popritom ide o významné mienkotvorné médiá. Miesto nich poskytuje rozhovory konšpiračným internetovým portálom.
Fibel sľubuje tejto krajine, že ju od základov premaľuje. Moc má pevne v rukách a k absolútnej moci mu už chýba len to, aby obsadil prezidentský úrad svojim spoľahlivým človekom. A tým osvedčeným je predsa Pecil.
Ernest Klotton