Svadobný príhovor

Drahý Samko a Danka.

Milí svadobní hostia.

Ako začať?

Nie som žiadny rečník, a tak som si napísal pár viet, či slov.

Dnešný deň je zlomový nielen pre novomanželov, ale aj pre nás rodičov. Boli sme svedkami manželského sľubu nášho syna Samuela a našej nevesty Daniely. Pre mňa s Monikou je to niečo nové aj keď sme to očakávali. Predstaviť sme si to však nevedeli.

Danku sme spoznali najprv z fotografie, ktorú mal Samko položenú na stole. Prvýkrát nám pootvoril svoje dvierka do ríše lásky. Nepovedal nám toho veľa a jeho slová, ako aj srdce patrili Danke.

Samko bol náš a len náš až do obdobia, kedy prvý raz prekročil prah základnej školy. Má to veľké čaro, keď je dieťa celým svojím bytím pripútané k svojim rodičom. Dávate mu plným priehrštím svoju lásku a ono vám ju opätovne vracia a zahŕňa vás objatiami a bozkami.

Tešíte sa z prvých krokov svojho dieťaťa, kedy hľadá vo vás oporu. Prežívate jeho radosti a aj boľačky. Hráte sa s ním všemožné hry, čítate mu rozprávky a po cestách a necestách ho vodíte za ruku.

Neskôr, keď začínajú prvé školské povinnosti stojíte pri ňom a podporujete jeho vnímanie a poznávanie sveta. Pripravujete ho na to, aby vedel samostatne žiť.

Každý z nás je samostatná osobnosť a má v sebe niečo aj z dedičstva svojich predkov.

Vychovávať dieťa je nekonečné dobrodružstvo a my s Monikou sme šťastní, že náš Samko, Samulev, Samuel dospel v dospelého muža. V muža, ktorý cíti zodpovednosť.

V Danke sme postrehli starostlivosť o rodinu a domácnosť a taktiež zodpovednosť.

Navzájom sa dopĺňajú a spolu tvoria jeden celok, ktorý sa dnes s radosťou pozerá do budúcnosti.

Milý Samko a Danka. My rodičia sme na vás hrdí a sme šťastní, že tvoríte spoločný pár. Prajeme vám, aby sa vám naplnili vaše spoločné sny.

Ernest Klotton